Menu
Trenčianske Bohuslavice
Trenčianske Bohuslavice

Stredovek a moderné dejiny

Za prvú písomnú zmienku o Bohuslaviciach sa zvykla považovať listina z roku 1208, ktorú vydala Ostrihomská kapitula na podnet nitrianskeho župana Tomáša.

Za prvú písomnú zmienku o Bohuslaviciach sa zvykla považovať listina z roku 1208, ktorú vydala Ostrihomská kapitula na podnet nitrianskeho župana Tomáša. Listina je významná tým, že obsahuje vzácne údaje o lokalitách a území hraničiacom s biskupskými majetkami. Vyskytuje sa v nej po prvý raz aj údaj o prediu (majetku, osade) Buczlai. Ide o územie istého Buczlaia (Budslava), syna Vojtecha (Woyte), pravdepodobne jedného z jobagiónov Trenčianskeho hradu. Z opisu hraníc, uvedenom v pôvodnom dokumente, nie je však možné jednoznačne lokalizovať o ktorú obec ide. Isté je len to, že obec spomínaná v listine ako Buczlai ležala na pravom brehu Váhu, čo je i prípad Bohuslavíc, pretože s riekou Váh mala južné hranice. Ostatné hraničné body sa môžu vzťahovať aj na iné obce na Považí. Podobnosť názvu Buczlai s názvom Bohuslavice je jediné, čo by nás mohlo oprávňovať k tomu, aby sme mohli obce stotožniť. V prípade, keby sme túto verziu uznali za správnu, vyriešili by sme tým i otázku pôvodu názvu našej obce, pretože by sa menovala po jej prvom vlastníkovi, aj keď nie je celkom isté, či slovanské meno Buczlai je identické s menom Bohuslav. 

Na tomto mieste je potrebné zmieniť sa aj o inej interpretácii textu listiny z roku 1208. Významný slovenský diplomatik, univ. prof. Richard Marsina predpokladá osadu Buczlai bližšie k Trenčínu, podľa neho ide o časť chotára Bolešova pri Pruskom.

Aj keby sme sa stotožnili s názorom, že Bohuslavice sa v listine z roku 1208 nespomínajú, ale ide o inú obec na Považí, jednako by to nevylučovalo možnosť, že obec už vtedy existovala. Už z archeologických nálezov vieme, že kontinuita osídlenia Bohuslavíc nebola nikdy prerušená. Takmer s určitosťou môžeme tvrdiť, že osada, ktorá bola vstupnou bránou do Bošáckej doliny, jestvovala už v období ranného stredoveku, podobne ako i ďalšie susedné obce. 

O najstarších majiteľoch Bohuslavíc sa dozvedáme z písomných prameňov v roku 1436, kedy sa spomína rod Bohuslavických. V tomto období /podobne ako Rakoľubský, Kočovský/, si už zemania na spoločenskoprávnu identifikáciu popri svojom rodovom mene dávali často aj označenie názvu bydliska alebo rodového sídla. 

Výskyt názvu obce podľa historických prameňov je nasledujúci: 

1436 - Boguzlawicz       1450 - Bohwzlawycz    1453 - Bohuzlawicz    

1481 - Bohwzlawicze     1484 - Possessio Bohuzlawycz    1548 - Bohuzlawecz  

1615 - Possessio Bohuszlavicz    1773 - Bohuszlawicz     1786 - Bohuslavitz    

1808 - Bohuslawice   1863 - Bohuszlavicz      1907 - 1913 maďarsky Bogoszló    

 od r. 1927 Trenčianske Bohuslavice

Ďalšími majiteľmi Bohuslavíc boli od roku 1616 nepretržite až do prvej polovice 18. storočia Jakušičovci, bohatí vlastníci rozsiahleho panstva, pochádzajúci z Chorvátska, z obce Orbova, ktorí prišli do Trenčianskej župy v polovici 16. storočia. Aj keď nepatrili Bohuslavice do rozsiahleho komplexu Beckovského panstva, ale boli v držbe zemianskych a šľachtických rodín, vyskytovali sa aj tu územné spory. Nakoľko chotárne hranice nikdy neboli presne stanovené, dlhotrvajúce spory často krát končili pred prísažným Trenčianskej župy, alebo u panovníka. 

Od roku 1749, s donáciou palatína Pálfiho, prevzali obec na celé storočie Erdödyovci. Starý uhorský veľmožský rod, z ktorého pochádzali viacerí cirkevní, svetskí aj vojenskí hodnostári, biskupi, kráľovskí kancelári, palatíni, župani a vojvodcovia, mal pôvod v mestečku Erdöd v Sedmohradsku, dnešnom Rumunsku. Spríbuznený bol s mnohými významnými šľachtickými rodmi v Uhorska, patrili mu obrovské majetky po celom Uhorsku i v Chorvátsku, rozmnožené dedením a výhodnými svatbami. Na území dnešného Slovenska mu patrilo hradné panstvo Smolenice, Dobrá voda, Ludanice, časti panstiev Oravského hradu, Čachtice, Beckov s dielom Bohuslavíc, Strečno a od roku 1720 aj Hlohovec a časť Piešťan.

Pánom Bohuslavíc sa stal Anton Erdödy, generál cisárskej armády, ktorý začal v roku 1759 so stavbou veľkolepého kaštieľa, kaplnky a hospodárskych dvorov. Po dokončení kaštieľa a kostola v rokoch 1762 -63 dal Anton doviezť pozostatky Adeorata - Martýra, ktorý je tam uložený dodnes. Okázalá cirkevná slávnosť na túto počesť sa konala 30. júla 1764. Vonku, pred kaštieľom, sa prostému ľudu prihováral po slovensky predstavený kláštora františkánov vo Sv. Kataríne neďaleko Trnavy. V kaplnke odbavoval pontifikálnu omšu panstvu a pozvaným hosťom prepošt a kanonik nitrianskej diecézy Ján Lukaczy a trnavský kazateľ sa ku všetkým prihováral po nemecky.

Erdödy dal podľa vzoru francúzskeho Versailes vybudovať v okolí kaštieľa prekrásny park siahajúci až po úbočie a pred kaštieľom, na močaristej pôde, ktorú museli najskôr odvodniť, okrasnú záhradu. V parku vysadenom cudzokrajnými drevinami  bolo rozmiestnených popri cestičkách 400 sôch a figúr, fontány, voda chrlila aj v blízkej jaskyni, kde bolo jazierko. Rovnako honosný ako exteriér bol aj interiér kaštieľa.

Posledným erdödyovcom, ktorý zdedil Bohuslavické panstvo bol Augustín Breuner, od ktorého kúpil panstvo aj s kaštieľom a priľahlým majetkom barón Fould Springer, čo bol začiatok konca. Zadĺžený barón, zapletený do machinácií okolo stavby Považskej železnice, pre nedostatok financií dal v roku 1905 zbúrať veľkolepé dielo - kaštieľ. Od zámeru zlikvidovať aj kaplnku ho údajne odhovoril maliar Hanula, ktorý pracoval na interiéri kostola v susednej Bošáci. 

Podrobnejšie údaje o obyvateľstve priniesla prvá celouhorská štatistika, povinné sčítanie ľudu za Jozefa II. v r. 1784 - 1787. V Bohuslaviciach bolo vtedy 29 domov, bývalo v nich 44 rodín, celkový počet obyvateľov bol 280 ľudí. V roku 1882 bolo v obci už 51 domov, bývalo tam 365 obyvateľov. 324 bolo slovenskej národnosti, 22 nemeckej, 1 maďarskej. Podľa vierovyznania bolo 337 katolíkov, 15 evanjelikov, 13 židov. 14 obyvateľov bolo negramotných. Už vtedy boli majiteľmi krčmy, zájazdového hostinca a mäsiarstva známe židovské rodiny, ktorí mali majetky aj v susednej Bošáci a okolitých obciach.

Obyvateľstvo obce sa sa venovalo poľnohospodárstvu, ovocinárstvu - predaju čerstvého aj sušeného ovocia. Slivky, jablká, hrušky ako i lekvár a tekutý mok z nich chodievali predávať ešte v 19. storočí na pltiach až na juh - do Komárna, Budapešti, ba až do miest a dedín pri srbských hraniciach. Trenčianske Bohuslavice boli široko-ďaleko známe aj výrobou súkna - v dedine pracovalo až 13 dielní. 

Pozemkové práva sa v pozemkových knihách začali zapisovať po roku 1861, keď prešla kompetencia riešenia problematiky vlastníckych vzťahov na stoličné súdy. Neskôr vznikli aj prvé mapy, Bohuslavická je z roku 1865. Je na nej zachytený celý chotár obce s množstvom parciel, najhustejšia parcelácia bola samozrejme v oblasti pozemkov Breunera / neskôr Foul- Springerovcov / v strede dediny a v časti, kde bol park, pod Hájnicou, na Kopaniciach a v susedstve s Bošácou. Panstvo vlastnilo aj liehovary, tehelne a mlyny, nepretržite od r.1887 až do r. 1948, kedy všetko prevzali štátne majetky.

 Spracované na základe materálov použitých v publikácii

 Trenčianske Bohuslavice / 1998 /

Dátum vloženia: 6. 10. 2019 14:01
Dátum poslednej aktualizácie: 7. 10. 2019 14:03
Autor:

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

SODB 2021

Ochrana osobných údajov

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Mapa obce

mapa

Aktuálne počasie

dnes, štvrtok 28. 3. 2024
mierny dážď 15 °C 7 °C
piatok 29. 3. mierny dážď 16/5 °C
sobota 30. 3. jasná obloha 21/9 °C
nedeľa 31. 3. slabý dážď 19/13 °C

Sviatok

Dnes je 28.3.2024

Meniny má Soňa, Ilarion

Štátne sviatky a významné dni na dnešok:

  • Zelený štvrtok

Zajtra má meniny Miroslav, Mieroslav, Bertold, Bertolda, Mieroslava

Štátne sviatky a významné dni na zajtrajšok:

  • Veľký piatok

Kontakt

Obecný úrad
Trenčianske Bohuslavice 135
913 07
email:
obec@trencianskebohuslavice.sk
tel.č.:
+421 911 778 226