Trenčianske Bohuslavice sa rozprestierajú v Považskom podolí na pravobrežnej terase Váhu pri ústí potoka Bošáčka do Váhu. Nadmorská výška v strede obce dosahuje 198m. n. morom. Vstup do obce lemuje z južnej strany Turecký vrch ( 345 m.n.m.), ktorého severnú časť tvorí lesostep a južnú skalnaté bezlesie. Obidve sú súčasťou prírodnej rezervácie Turecký vrch so vzácnymi teplomilnými druhmi rastlín a živočíchov. Zo severnej strany Trenčianske Bohuslavice chráni hrebeň Hájnica (341 m.n.m.), ktorej južné svahy sú rovnomennou prírodnou rezerváciou s trávnatou teplomilnou flórou s pomerne bohatým výskytom hlaváčika jarného.
Územie Trenčianskych Bohuslavíc patrí do povodia Váhu, odvodňuje ho Bošáčka, ktorá pramení v Bielych Karpatoch. Výmera chotára predstavuje 641ha. Kataster obce má dve rozdielne časti. Južná je časťou nivy Váhu a má výlučne rovinný charakter. Severná, začínajúca sa zúženinou medzi Tureckým vrchom a Hájnicou je pahorkatinná. Svahy majú sklon SZ-JV smerom k nive riečky Bošáčka, ktorá je najnižším miestom územia / 180m.n.m. /.
Prevažná časť chotára je odlesnená. Väčšiu lesnú plochu tvorí len masív Turecko v jeho južnej časti. Na druhej strane je rozlohou menšia Hájnica, ktorá má okrem zalesnenej plochy i úžitkovú poľnohospodársku plochu. Podklad poľnohospodárskej pôdy tvoria odolné vápence s výraznými tvrdošmi. Samotná pôda má charakter nivný a lesný, nachádzajú sa i rendziny.
Popri fragmentoch nížinných a podhorských lužných lesov sú najrozšírenejším lesným spoločenstvom v chotári dubovo-hrabové karpatské lesy. Hlavnými drevinami sú dub zimný a hrab obyčajný. Ďalej sú primiešané čerešňa vtáčia, javor poľ ný, agát biely, borovica čierna, jaseň mannový a lipa malolistá. V pásme riečnej nivy sú to brest hrabolistý, jaseň štíhly, jaseň úzkolistý, jeľša lepkavá, topole a vŕby.
Charakter chotára predurčil, aby dominantným zamestnaním obyvateľov v minulosti bolo poľnohospodárstvo, známe bolo aj vinohradníctvo. Bohuslavická zem však nikdy nedokázala uživiť všetkých svojich obyvateľov / od roku 1970 do roku 1991 ich počet vzrástol zo 663 na 828, dnes osciluje okolo čísla 900 /, preto mnohí odchádzali pracovať do priemyselných závodov v okolitých mestách. Hlavne však pracovali na regulácii Váhu a na výstavbe hydroelektrárne pod Tureckom.
Významný vplyv na životnú úroveň obyvateľov obce a celej Bošáckej doliny malo vybudovanie závodu celoslovenského významu, ktorým bol odštepný závod Hydrostav Trenčianske Bohuslavice. Zásluhou Hydrostavu a miestnych občanov sa podarilo v rokoch 1964 - 1969 vybudovať z prameňa Kamienka vodovod a v sedemdesiatych rokoch nové futbalové ihrisko, ktoré je pýchou Trenčianskych Bohuslavíc dodnes. Za zmienku stojí, že vtedajší členovia TJ Hydrostav na stavbe odpracovali bezplatne 67 168 brigádnických hodín.
V posledných rokoch sa športový areál rozrástol o telocvičňu, ktorej súčasťou je aj dvojdráhová kolkáreň s automatickým stavaním a elektronikou. Celý areál neslúži iba na športové vyžitie, ale organizujú sa tu aj rôzne kultúrne podujatia. Športovému areálu priľahlé tréningové ihrisko využíva mimoriadne aktívny obecný Dobrovoľný Hasičský Zbor. Obec pravidelne poriadala a poriada viaceré kultúrne akcie, napr. Cesta rozprávkovým lesom, Stavanie mája, Mikulášky večierok a tiež organizuje či spolu-organizuje s partnerskými obcami a obcami v rámci Mikroregiónu Bošáčka súťažné a zábavné podujatia ako napríklad súťaž vo varení jaterníc, ktoré sú väčšinou spojené s tanečnou zábavou.
