Najstaršie osídlenie obce - prehistorická doba

Trenčianske Bohuslavice sú jednou z mála obcí na Slovensku, kde na základe výsledkov archeologického prieskumu možno s istotou hovoriť o konkrétnych podmienkach života v staršej dobe kamennej - paleolite. Paleolit je najdlhšie obdobie v dejinách ľudstva, obdobie boja človeka s prírodou, kedy len bral, čo mu poskytovala bez toho, aby sa snažil o jej pretvorenie. Živil sa skupinovým lovom, zber rastlinnej potravy bol len doplnkový.  

O živote paleolitického lovca nám podal svedectvo archeologický výskum, ktorý v rokoch 1981 - 1985 uskutočnil dr. Juraj Bárta, pracovník Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Nálezisko, ktoré sa  nachádza na nízkej sprašovej terase nad potokom Bošáčka, v miestach bývalej tehelne, má veľký význam nie len pre históriu obce, ale aj pre naše najstaršie dejiny a dejiny ľudstva ako také. Jedným  z najvýznamnejších poznatkov výskumu bolo zachytenie obytnej chaty s kolovou jamou, v ktorej bolo ohnisko. Ohniská sa na skúmanej ploche objavili dokonca dve. Jedno z mladšej fázy osídlenia, približne kruhovitého tvaru, po obvode obložené riečnymi okruhliakmi, v strede s pieskovcovými platňami. Prvý nález tohto druhu na Slovensku predurčil jeho vyzdvihnutie priamo v teréne a umiestnenie do expozície múzea v Novom Meste nad Váhom. Rozbor kostí ukázal, že zdrojom potravy bol predovšetkým mamut, ale našli sa i kosti sobov, stepných koní a menších cicavcov.

Dnes môžeme skonštatovať, že v Trenčianskych Bohuslaviciach žil praveký človek - lovec mamutov v mladom paleolite, jeho nástroje radíme ku kultúre nazývanej gravettien, teda do obdobia 32 000 - 23 000 pred Kr.

Obdobie neskorej doby kamennej, eneolit, charakterizuje výrazné zaľudnenie celej Bošáckej doliny. Je to obdobie prvých roľníkov, ktorí už používali prvé kovové nástroje a ozdoby, výrobky z medi. Jedná sa o obdobie cca druhej polovice 4. tisícročia pred Kr. 

Trenčianske Bohuslavice sa stali pojmom v kruhoch európskej archeologickej verejnosti vďaka nálezu depotu z doby bronzovej. Tento vzácny nález, nájdený pod Tureckom v roku 1904 miestnym gazdom Jánom Ondráškom, získal obuvník z Dolného Sŕnia Št. Svetský, ktorý ho venoval Matičnému múzeu v Martine. Bronzový poklad, ktorý obsahoval 95 kusov o celkovej hmotnosti 4,88 kg, tvorili zlomky rôznych predmetov, meč, kopie, nože, dlátka, kosáky, sekery, kladivá a ďalšie. Tento nález nepochybne patril miestnemu remeselníkovi, ktorý tu žil asi pred tri tisíc rokmi. Dodnes sa o nález zaujímajú odborníci, bol prezentovaný na výstave o bronzových pokladoch, ktorú videli státisíce návštevníkov, publikovaný v odbornej cudzojazyčnej literatúre a čiastočne v populárnovedeckej tlači.